Navigácia

Kalendár akcií

FOTOALBUM MŠ: Informácie o zápise detí do MŠ OZNAMY: Pedagogické poradenstvo pre rodičov Rady pre rodičov škôlkárov Rozvoj reči dieťaťa Problémy a ich eliminovanie Žiadosť o prijatie do MŠ Školský poriadok MŠ 2015/ 2016 Správa o VVČ 2012/2013 Správa o VVČ 2011/2012 Výučba anglického jazyka Rozlúčka s predškolákmi 2012/2013 Správa o VVČ 2013/2014

Milí rodičia,

vítame Vás v rubrike, ktorá Vám  pomôže zorientovať sa v osobitostiach a špecifikách obdobia v živote dieťaťa s názvom "predškolské", teda pred vstupom do primárneho vzdelávania v základnej škole. Ponúkneme Vám názory a pohľady odborníkov na zaujímavé témy,

Ako pripraviť dieťa na materskú školu

Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Pre dieťa preto, že oficiálne vstupuje do širšieho sociálneho spoločenstva, pre rodičov preto, že nechávajú svoje dieťa osamote v starostlivosti cudzích dospelých.

Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už  musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní  a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“.

Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť.Musia mu v tom pomôcť dospelí. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.

Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Ak sa to podarí im, s veľkou pravdepodobnosťou to zvládne aj ich dieťa.

Ako pripraviť rodiča a dieťa na škôlku?

Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti  slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.

Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Je jasné, že situácia je ťažká pre obe strany.

Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia  ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie.

Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Väčšinou ranná kritická situácia  rýchlo pominie a dieťa pri hre zabudne na „svoje trápenie“.

Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťazískať dôveru. Získanie dôvery k inštitúciu výrazne napomáha celému adaptačnému procesu, preto je dôležité sa s rodičmi vopred stretnúť, umožniť im spoznať prostredie škôlky, personál, odpovedať na ich otázky, eliminovať ich obavy a uistiť ich o pozitívnom vývoji udalostí.

Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť  pobytu s inou dospelou osobou, napr. pestúnkou alebo starou mamou.

Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Deti, ktoré majú túto skúsenosť za sebou, lepšie vnikajú do kolektívu v materskej škole.

Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku.

Keď  potom príde do škôlky naozaj, nebude v úplne novom prostredí a jeden z mnohých stresujúcich faktorov (neznámosť prostredia) nemusí tak intenzívne pôsobiť.

Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívnespolupracovať  s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti  a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.

Nájdenie optimálnej spolupráce, vzájomnej podpory môže veľmi významne napomôcť spoločnému cieľu, čo najhladkejšiemu začleneniu dieťaťa do kolektívu. Zdroj: http://babetko.rodinka.sk/

Slová, ktoré potrebujú počuť všetky deti na svete

Medzi rodičmi a deťmi často prebieha komunikácia v rovine príkazov a zákazov: hýb sa, uhni, nezavadzaj, ponáhľaj sa, hovor, nezašpiň sa, buď ticho, ospravedlň sa, poď sem, nevyrušuj, si neschopný, choď spať, prídeš neskoro, neotravuj, mám robotu... Keď sú deti neustále zavalené príkazmi, zákazmi, hrozbami, ponaučeniami a nervozitou, nielenže necítia lásku, ale stávajú sa odolnými na tieto slová. Viac príkazy a zákazy neplnia, ako plnia. Rodinné prostredie ovláda nevraživosť, napätie a nervozita.  Čo robiť, aby naše deti cítili viac lásky, rodičovské prijatie, aby si plnili svoje povinnosti a aby v rodine zavládla pozitívna atmosféra? Odborníci tvrdia, že niekedy stačí niekoľko zázračných slov, ktoré dokážu atmosféru zmeniť viac ako  čarovný prútik. Ktoré to sú?

1. Mám ťa rád /Ľúbim ťa

Koľkokrát sa toto spojenie objavuje v piesňach, vo filmoch, v reklamách? Ale používame ho často aj v našich rodinách? Hovorí sa, že ak sa má detská duša vyvíjať správnym smerom, mala by toto spojenie počuť aspoň raz denne. Ak tieto slová patria k vašej dennej rutine, neupustite od toho krásneho zvyku ako rastú. Človek v každom veku potrebuje cítiť a počuť, že je milovaný. 

2. Si pekný

My dospelí sme často takí, že od rána chválime kolegyne, predavačky, šoféra v autobuse... Ale kedy naposledy sme svojim deťom povedali, že sú pekné? A ony potrebujú počuť tieto slová práve od rodičov. Vďaka rodičovskej pochvale, dieťa získava väčšiu sebadôveru a nemusí o ňu bojovať aj v často pochybných komunitách mladých ľudí.

3. Sme šťastní, že ťa máme

Dieťa musí cítiť, že je pre rodičov šťastím, radosťou a naplnením ich života. Viete koľko detí sa utápa v pocite, že sú nechcené, že sú príťažou, bremenom alebo prekážkou v živote svojich rodičov? Dieťa prežíva nádherné detstvo, keď vie, že je súčasťou šťastia vo svojej rodine.

4. Môžeš sa na nás spoľahnúť

Dieťa musí vedieť, že rodina je prístavom, kde sa dá vždy vrátiť a kde sa dá na rodičov spoľahnúť. V súčasnosti veľa stredoškolákov a vysokoškolákov študuje alebo pracuje v zahraničí. Na prvý dojem to pôsobí tak, že sú úplne samostatní a od rodičov takmer nič nepotrebujú. Opak je však pravdou. Pocit, že majú svoj domov a rodičov, ktorí sú srdcom stále pri nich, je pre nich obrovská záruka spokojnosti, vyrovnanosti a pocitu šťastia aj ďaleko od domova. Je dobré prijímať svoje deti také, aké sú a zbytočne ich neodsudzovať. Deti potrebujú niekoho, pred kým sa nemusia skrývať a hrať sa na niekoho, kým naozaj nie sú. V dnešnom svete plnom pretvárky sú pre deti nenahraditeľní takí rodičia, v náručí ktorých sa môžu vyplakať aj smiať.

5. Dôverujeme ti - Prejavenie dôvery je výborným krokom k formovaniu iniciatívy a aktivity u dieťaťa. 

6. Rozprávaj nám o svojom živote

V niektorých obdobiach života sú deti mĺkvejšie a nechce sa im veľmi rozprávať. Rodičia by to mali rešpektovať. Keď však nastane obdobie, keď sa deti chcú s rodičmi podeliť o svoje zážitky a názory, nechajte všetko tak a počúvajte ich. Prejavte záujem. Nebuďte ľahostajní k tomu, čo sa deje v živote vašich detí. Ak sa dieťa v správnej chvíli vyrozpráva zo svojich ťažkostí, má väčšiu šancu sa ich aj skôr zbaviť. City malých sú dôležité a hodné úcty takisto ako city dospelých. Pri rozhovoroch je dobré dieťaťu dať najavo, že si vážime jeho názor. Táto skutočnosť napĺňa dieťa hrdosťou. Zároveň cíti, že patrí do rodiny.

7. Zázračné slovíčka na dobrú noc

V dnešnej uponáhľanej dobe je často večer chvíľou, keď sa stretáva celá rodina pokope. Večer by mal byť synonymom spoločne prežívaných rozhovorov, objatí, odovzdávania lásky a pozitívnej  energie, ktorá je potrebná nielen na pokojný spánok, ale aj na prežitie ďalšieho dňa. Mohlo by to tak byť, keby...Keby rodiny neovládal televízor či počítače. A deťom nestačí po prezretí televízneho programu rozkaz, ktorý velí: „Choď už spať!“ Deti pred spaním potrebujú pohladenie, pritúlenie, niekoľko krásnych slov. Ak si deťom prisadnete a rozprávate sa spolu alebo čítate im rozprávky, budujete si tak jedinečný a uspokojujúci vzťah. Keď sa na to pozeráte z tejto perspektívy, tak určite sami uznáte, že tento vzťah nenahradí žiadny seriál na svete.

Je len v našich rukách, aká atmosféra vládne v rodine a záleží len na nás, ktoré pravidlá a zvyky si do rodiny vpustíme a ktorým zakážeme vládnuť nad nami. Niekedy nenápadné maličkosti, s ktorým sa deti stretávajú každý deň, rozhodujú o ich pocitoch z tohto sveta. A tak, pokúsme sa ich vyberať správne. Autor: Jaroslava Koníčková,  Zdroj: http://www.eduworld.sk/