Navigácia

Kalendár akcií

FOTOALBUM MŠ: Informácie o zápise detí do MŠ OZNAMY: Pedagogické poradenstvo pre rodičov Rady pre rodičov škôlkárov Rozvoj reči dieťaťa Problémy a ich eliminovanie Žiadosť o prijatie do MŠ Školský poriadok MŠ 2015/ 2016 Správa o VVČ 2012/2013 Správa o VVČ 2011/2012 Výučba anglického jazyka Rozlúčka s predškolákmi 2012/2013 Správa o VVČ 2013/2014

Problémy a ich eliminovanie

Možné problémy a možnosti ich eliminovania:

Nerovnomerný psychický vývin. Často sa spája s mentálnou retardáciou určitého stupňa, ťažšie prípady sú však spravidla podchytené omnoho skôr než v predškolskom období, no pribúda čoraz viac prípadov ľahšej retardácie, ktorá upúta pozornosť až v prostredí materskej školy (Matějček, 2011). Učiteľ má vedomosti o tom, ako sa vhodné vonkajšie podmienky môžu významne podieľať na  celkovej úrovni sociálnej adaptácie týchto detí (Glasová, 2007).

Ohrozenie dieťaťa v rodine. Rodičia často v snahe efektívne vyplniť voľný čas dieťaťu a zároveň ho ochrániť od pocitu absencie rodiča v rodine, vypĺňajú jeho čas množstvom aktivít rôzneho charakteru už v predškolskom veku. Materská škola ponúka dieťaťu priaznivé prostredie svojou stimuláciou radostnej aktivity a ponúka dieťaťu, podľa odborníkov - „niekoľko hodín psychickej rekreácie“, zvyšuje odolnosť nervového systému a v mnohých prípadoch formuje dieťa, ktoré je schopné stať sa pre konfliktnú rodinu priam ukľudňujúcim a ozdravujúcim činiteľom. 

Problematika ľaváctva alebo vyhranenej laterality. Lateralita súvisí s dominanciou jednej z mozgových hemisfér, ktorá spôsobuje, že spravidla na protiľahlej polovici tela sú reakcie rýchlejšie, presnejšie, koordinovanejšie (Vašek, 2007). Nácvik správneho písania by mal byť ukončený skôr ako dieťa nastupuje do školy, pri osvojení nesprávneho držania ruky a štýlu písania sa dieťa tohto zlozvyku len veľmi ťažko zbavuje. Hoci sa u niektorých detí lateralita vyhraňuje pomerne dlho a často pretrváva striedanie rúk pri činnosti, do nástupu do 1. ročníka by však malo byť o pracovnej dominancii ruky a oka rozhodnuté (Matějček, 2011). Úporné precvičovanie ľaváka na praváka je podľa Vašeka (2007) a iných odborníkov neprípustné, pretože násilný zásah do genotypu laterality môže spôsobiť vážne narušenie či poškodenie osobnosti dieťaťa. Matějček (2011) upozorňuje aj na ďalší jav analyzovanej témy, pri ktorom dieťa odmieta kresliť. Dieťa v tomto období robí predovšetkým to, čo mu ide, nie to, čo mu nejde, preto sa neodváži na neohraničenú plochu papiera a nepomáhajú mu ani vyznačené línie na bežných omaľovánkach.

Zvýšená úzkosť. Ide o zábrany dieťaťa pri nadväzovaní kontaktov s kolektívom v materskej škole. Problém je možné odstrániť taktným postupným uvoľňovaním naviazanosti na dospelého s postupným „dávkovaním“ blízkosti ostatných detí, priamou účasťou v spoločnej hre, angažovanosťou pri plnení spoločných úloh a pod. (Matějček, 2011).

Chyby a poruchy reči. Reč dieťaťa môže byť nesprávna alebo chybná, kým prvá z nich je vývinovým, prechodným javom a jej zmenu možno dosiahnuť organizovanou výchovou a prevenciou, o chybnej reči hovoríme vtedy, keď má výrazne patologický charakter už od samého začiatku jej vývinu, alebo keď nesprávna reč pretrváva obdobie, keď dochádza k jej ustálenému vývinu. Tu už logopedická preventívna starostlivosť učiteliek materskej školy nie je postačujúcim riešením a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť odborníka logopéda (Antušeková, 1989). Učiteľky objavujú nedostatky reči u detí a predchádzajú tak zhoršovaniu porúch úzkou spoluprácou nielen s logopédom,  ale aj s rodičmi, nakoľko v poslednom období evidujeme nárast počtu detí s chybami reči.

Problémy a nápaditosti spojené so základnými fyziologickými funkciami. Ide  najmä o nechutenstvo, poruchy spánku, pomočovanie, masturbáciu, hyperaktivitu. Ak v predškolskom období pretrvávajú alebo dokonca vznikajú, sú obvykle závažnejšie. Hoci sa potiaže so zaspávaní vytrácajú, častejšie sa objavujú tzv. nočné desy, ktoré sa často v laickom vedomí spájajú mylne s denným prežívaním, jav súvisí väčšinou s dozrievaním nervového systému a z hľadiska ďalšieho duševného vývinu dieťaťa je celkom neškodný. Pomočovanie do veku štyroch rokov dieťaťa je možné ešte považovať za fyziologické, po tomto období už ide o poruchu tzv. enurézu, v prípade uvoľňovanie stolice enkoprézu. Fyziologickú hranicu tohto javu posúva Matějček (2011, s. 114) pri tzv. delikátnych deťoch s jemným, pomaly dozrievajúcim nervovým systémom až k piatemu roku. Nočné pomočovanie postupne u väčšiny detí spontánne vymizne.

Úzkostlivé rysy správania. Charakteristika, ktorá strieda postupne záchvaty hnevu obdobia batoľaťa. Nadmerná závislosť na matke sa stáva v  období predškolského veku pre dieťa záťažou a netreba aj túto otázku prehliadať ani podceňovať.

Problémy v súrodeneckých vzťahoch.  Je pomerne novým problémom, pri ktorom sa často u dieťaťa v predškolskom veku stretávame so žiarlivosťou na mladšieho súrodenca. Tento jav často naberá v praxi na svojom rozmere a spája sa s pokusmi o útek dieťaťa z prostredia materskej školy, čím je značne ohrozená jeho bezpečnosť. Pri očakávaní prírastku do rodiny je potrebné dieťaťa na príchod brata alebo sestry pripraviť. Dieťa je potrebné zoznámiť s výzorom a správaním maličkého bábätka, vhodné je spojiť narodenie a existenciu súrodenca s istými výhodami pre staršie dieťa, poveriť ho drobnými úlohami a určitou mierou zodpovednosti v starostlivosti o mladšieho súrodenca.

Precitlivelosť. Dieťa k nej v predškolskej fáze svojho kognitívneho vývinu „dorastie“, stáva sa mimoriadne citlivým na každé prísnejšie slovo, nevľúdny pohľad, hneď pre všetko plače, a to nielen v záležitostiach, ktoré sa ho bytostne dotýkajú, príliš súcitne sa prejavuje aj vo vzťahu k svojmu okoliu. Ide o povahový rys, často z takýchto detí vyrastú ľudia s veľkou mierou empatie, hoci trpia viac ako ostatní, majú omnoho bohatší citový život. Náprava tu teda nie je potrebná, jedná sa skôr o „postupné otužovanie“ jemnými záťažovými situáciami, v ktorých dieťaťu poskytujeme uistenie, že s ním sympatizujeme a jeho plačlivosť nepovažujeme sa povahovú „škaredosť“ (Matějček, 2011, s. 116).

Otázka poslušnosti.  Nároky rodičov na poslušnosť dieťaťa predškolského veku sú dnes pomerne vysoké, za prejavy neposlušnosti je často mylne pokladaný zvýšený útlm úzkostlivého dieťaťa, ktoré je prekvapené úlohou alebo požiadavkou, zmätené správanie v situácii neistoty pred autoritatívnou osobou, či prostá zvedavosť a prirodzená snaha uplatniť sa. Neposlušnosť dieťaťa je často následkom nejednotnej výchovy, životných podmienok, do ktorých sa rodina dostala – konfliktné rodinné pomery s nedostatkom času pre dieťa, vysoká frekvencia rozvrátených rodín súčasnosti.

Mimoriadne jednostranná vyspelosť dieťaťa. Zvláštne hudobné alebo výtvarné nadanie často vedie k vyhľadávaniu pedagógov daných umeleckých odvetví, matematická vyspelosť koreluje často s vysokou inteligenciou. Do tejto problematiky sa zaraďuje ja tzv. hyperlexia, t.j. včasné osvojenie schopnosti čítania do štvrtého roka života dieťaťa, čo je jav, aj napriek tomu, že mnohé deti dnes čítajú už v materskej škole, pomerne zriedkavý. Schopnosť písať sa vyvíja spravidla súhlasne s celkovým vývinom jemnej motoriky a väčšinou nie je, ani v takýchto prípadoch, vyspelejšia, než zodpovedajúca veku dieťaťa. Dôležité je upozorniť na nebezpečenstvo, že dieťa má výraznú tendenciu robiť to, čo mu ide, ktorá môže prerásť do uzatvárania zúženého okruhu záujmov a určitého autizmu osobnosti (Matějček, 2011, 117).

Prekvapujúce vynikanie dieťaťa v niečom. Ide buď o celkovú mimoriadne intelektovú vyspelosť dieťaťa, alebo o mimoriadnu vyspelosť niektorých mentálnych funkcií. Vyžaduje si dôkladné odborné vyšetrenie prihliadajúce nielen na výkonnosť dieťaťa, ale aj na jeho osobnostné charakteristiky.

Predčasný sexuálny záujem. Patrí do skupiny vývinovo podmienených nápaditostí v správaní dieťaťa predškolského veku, pri ktorom je potrebné odlíšiť bežné prejavy detskej naivnej zvedavosti zameranej na ľudské telesné charakteristiky (vrátane pohlavných) od prejavov skutočne prehnaného sexuálneho záujmu obyčajne s výraznou zložkou agresivity. Vzájomné prezeranie chlapcov a dievčat nie je väčšinou nijakou úchylkou a nemá ani prízvuk sexuálnej dráždivosti. Hranice normy sú veľmi široké (Matějček, 2011).

Školská zrelosť. Väčšina detí prechádza dnes pred vstupom do 1. ročníka screeningovými testami realizovanými odborníkmi centier poradenstva a prevencie priamo v materskej škole. Problematika školskej zrelosti prináša za posledných 20 rokov pozoruhodné zmeny. Dieťa by nemalo byť vystavované riziku zlyhania, mala by sa mu zaistiť čo najideálnejšia „školskú dráhu“. Je potrebné uvedomiť si, že do školy nastupuje celý jeden ročník detí, v ktorom učiteľka nerozlišuje deti podľa veku. Pritom rozdiely medzi najmladšími a najstaršími deťmi vo triede môžu predstavovať až jeden rok, čo predstavuje približne 15% vývinu (cca rozdiel ako medzi IQ 100 a 85). Dieťa s priemernou inteligenciou sa teda môže veľmi ľahko dostať na začiatku školskej dochádzky do tzv. pásma ohrozenia či stresu, čo znamená pásmo výkonnostného podpriemeru. Ak by nastúpilo do školy o rok neskôr, bolo by najstarším v triede s nádejou dostať sa na hranicu hornú hranicu výkonnostného priemeru ba dokonca  nadpriemeru. Dieťa má právo tešiť sa na školu, no kompromis ako pokus zaradiť dieťa do školy na "skúšku", je potrebné jednoznačne odmietnuť. Návrat dieťaťa späť do materskej školy po neúspechu v škole je spravidla spojený s omnoho väčšími komplikáciami ako samotný odklad (Matějček, 2011, s. 122).   Spracovala: Mgr. Žaneta Kunštárová

Použitá literatúra:

Antušeková, A. Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach.     Bratislava : SPN, 1989. 126 s. ISBN 80-08-00022-8.

Drtlíková, I. 2007. Hyperkinetická porucha. 1. vyd. Praha : Galén, 2007. 268 s. ISBN 80-7262-419-5.

Glasová, M. 2007. Psychický vývin. In Trubíniová, V. a kol. Predškolská pedagogika. Terminologický a výkladový slovník. Ružomberok : PF KU, 2007. ISBN978-80-8084-162-1.  s. 398 - 399.

Kopasová, D. 2007. Školská zrelosť. In Trubíniová, V. a kol. Predškolská pedagogika. Terminologický a výkladový slovník. Ružomberok : PF KU, 2007. ISBN978-80-8084-162-1.  s. 478-480.

Martínek, Z. 2009. Agresivita a kriminalita školní mládeže. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2009. 152 s. ISBN 978-80-247-2310-5.